PRÍPRAVA NA SVIATOSŤ BIRMOVANIA

info potrebné k životu :)

2010-09-18T09:56:00.000+02:00

existuje Boh ?

2010-09-18T09:50:00.000+02:00

modlitba

2010-09-18T09:44:00.002+02:00

zrkadlo spoločnosti

2010-09-18T09:39:00.000+02:00

pieseň chvály

2010-06-11T14:17:00.002+02:00

obyčajný stisk ruky...

2010-06-11T14:16:00.000+02:00

Ulice sú poloprázdne. Obchody a inštitúcie sú ešte pozatvárané. Kostoly nie. Všetky majú otvorené brány. Vojdem do jedného z nich. Vzhľadom na nevľúdne počasie kostol je poloprázdny.

Usádzam sa pri staršej žene, ktorá vyzerá smutne a strhane. Začína sa svätá omša. Hlboko vnímam slová kňaza a nábožný spev veriacich. V kázni kňaz spomenie niečo o láske medzi rodičmi a deťmi. Najmä však o manželskej láske, ktorá sa dnes akosi vytráca. Zmienka o nej rozplače ženu vedľa mňa. Posúvam sa bližšie k nej. Hladkám je starecké ruky a utieram dlaňou jej mokrú tvár. Tíško šepkám: „Všetko raz prebolí. Náš Pán je dobrý, dá vám silu.“ Stlačím je ruku a ona sa jej púšťa, až keď je potrebné sa prežehnať. Už neplače. Vystrie sa a mne sa už nezdá taká maličká a scvrknutá, ako keď som si k nej prisadla.

Svätá omša sa končí. Ešte raz starenke stisnem ruku a odchádzam do rušného sveta.

Moje putovanie po úradoch sa akosi predĺžilo. Voľakde by som sa mala zohriať. Zazriem cukráreň. Pozerám vôkol seba a čo vidím ? Starenka z kostola sedí sama pri stolíku. Usmievam sa a ona mi úsmev opätuje.

– To je náhoda, že sme sa znovu stretli. Aspoň vám môžem vysvetliť, prečo som sa v kostole správala ako hysterička. Ak vás to nebude obťažovať a zdržiavať, v krátkosti vám rozpoviem príčinu môjho správania.

Žena začne pokojne rozprávať, občas, aby zabránila prílevu sĺz, zhlboka sa nadýchne:

– Môj manžel zomrel iba pred pár mesiacmi. Ešte predtým nás navždy opustil náš jediný syn. Nemôžem sa zmieriť s ich smrťou. Chýba mi ich každodenné povzbudenie a podpora. Každý potrebuje niekoho, komu by bol vzácny, kto by ho chránil, dodal silu. Žili sme tak, ako mnoho iných rodín. Keď tak spätne uvažujem nad prežitým životom, mnoho vecí by som urobila inak. Asi by som viac dávala najavo, že ich ľúbim. Viac by som sa ich dotýkala. Možno sa vám to bude zdať čudné, ale najviac mi chýba ten obyčajný ľudský kontakt. Stisk ruky a pohladenie. Aj preto mi dobre padlo, že ste mi v kostole utreli slzy, pohladili tvár a stisli ruku. Tomu pocitu sa nič nevyrovná. Bolo obdobie, keď som túžila byť sama. Mala som pocit, že v smútku to tak má byť. Teraz túžim po spoločnosti ľudí. Chcem im byť aspoň nablízku, lebo viem, že doma ma nikto nečaká. Tu počujem ľudské hlasy, vravu, smiech. Dnes som dostala čosi viac, dotyk vašej ruky. Potešili ste ma a urobili ste ešte viac. Stali ste sa dobrou poslucháčkou, pred ktorou som si mohla odkryť srdce. Vidíte, ako málo stačí človeku k šťastiu ?

Keď dorozprávala, z jej tváre čítam očividnú úľavu a pohodu. Ešte raz ju silno objímam, pohladkám jej zvráskavenú tvár.

Odchádzame von, ona ide opačným smerom ako ja a stráca sa v dave ľudí.

Čo slová nepovedia: Čo najviac cítime, najmenej vieme vysloviť.

Príslovie „Čo na srdci, to na jazyku“, platí zrejme len o veciach, ktoré sú na povrchu srdca, tie sa rýchlo prederú na pery. Ale, čím hlbšie majú city svoje korene, tým ťažšie vychádzajú z úst.

Veď reč, ktorá sa viaže k veciam vnímaným zrakom, zlyháva už vtedy, keď má pomenovať rozdiel medzi vôňou ruže a klinčeka. Ako má teda prebádať bezodné hĺbky lásky ! Tak sa stáva, že je tým tichšia, čim zreteľnejšia by chcela byť. Jej jasné vyznanie pozostáva len z dvoch krátkych slov: „Ľúbim ťa.“ Jej najvrúcnejšie slovo má iba dve písmená: TY. A jej mlčanie nie je nemotou ako u tých, ktorí si už nemajú čo povedať, ale je plné úcty a dôvery, ktoré otvoria srdce druhého človeka.

Láska sa teda prejavuje v mlčaní aj v reči. Bez nej by mlčanie bolo ľad a rozprávanie vietor.

Max Rosser: Z knihy objav radosť

KRÍŽ - už ťa nechceme ?

2010-05-16T14:50:00.000+02:00

Máriin sen

2010-03-28T18:14:00.002+02:00

Jozef, mala som sen. Nerozumiem tomu, ale myslím, že to bolo o oslave narodenín nášho syna. Ľudia v mojom sne sa pripravovali asi 6 týždňov. Ozdobovali si dom a kúpili si nové oblečenie. Mnohokrát odišli na nákupy a kúpili veľa pekných darčekov. Bolo to však zvláštne, lebo tie dary neboli pre nášho syna.... Zabalili ich do krásneho papiera a uložili ich pod stromček. Áno, strom, Jozef. Priamo v ich domoch! Ozdobili strom ligotavými ozdobami. Na vrchu stromu bola ozdoba, ktorá sa podobala na anjela. Každý sa smial a bol šťastný. Dávali si navzájom dary, ale nikto nedal dar nášmu synovi... Ani neviem, či ho vôbec poznali. Ani raz nespomenuli jeho meno. Mala som veľmi nepríjemný pocit. Cítila som že keby náš Ježiš prišiel na tú oslavu, boli by ho tam prijali ako niekoho, kto sa im nasilu vnucuje. Aké to musí byť smutné, keď niekoho nechcú na jeho vlastných oslavách narodenín!
Som rada, že to bol iba sen, Jozef! Aké by to bolo hrozné, keby to bola skutočnosť!

existuje život po pôrode ?

2010-03-28T18:12:00.002+02:00

V brušku tehotnej ženy boli raz tri embryá...
Jedno z nich bolo malý veriaci, druhé malý pochybovač a ďalšie bolo malý skeptik.

Malý pochybovač sa pýta: > Veríte vlastne v život po pôrode?

Malý veriaci: >Áno, je jasné, že to existuje. Náš život tu je (naplánovaný) len na to, aby sme rástli a aby sme sa pripravili na život po pôrode, aby sme boli potom dosť silní pre to, čo nás čaká.

Malý skeptik: >Blbosť, to predsa neexistuje. Ako by vôbec mal vyzerať život po pôrode?

Malý veriaci: >Ani ja to neviem presne. Ale určite tam bude oveľa jasnejšie ako tu. A možno tam budeme pobehovať a jesť ústami.

Malý skeptik: > To je haluz! Pobehovať, to sa predsa nedá. A jesť ústami, aká smiešna predstava. Existuje predsa pupočná šnúra, ktorá nás živí. Okrem toho je nemožné, aby bol život po pôrode, pretože pupočná šnúra je už teraz príliš krátka.

Malý veriaci: >Ale áno, určite je to možné. Bude to akurát všetko trochu inak.

Malý skeptik: >Ešte sa nikto nikdy nevrátil späť spoza pôrodu. Pôrodom sa život končí. A život je jedno trápenie a je temný.

Malý veriaci: >Aj keď tak presne neviem, ako bude vyzerať život po pôrode, v každom prípade budeme potom vidieť mamu a ona sa o nás postará.

Malý skeptik: >Mama?!? Ty veríš v nejakú mamu? A kdeže je?

Malý veriaci: >Veď tu všade okolo nás. Sme a žijeme v nej a skrze ňu. Bez nej vôbec nemôžeme existovať.

Malý skeptik: >Hlúposť! Nič z nejakej mamy som ešte nevidel, takže nemôže ani existovať.

Malý veriaci: >Niekedy, keď sme úplne ticho, môžeš ju počuť spievať. Alebo cítiť, keď hladká náš svet. V každom prípade verím, že náš vlastný život začne až potom!

prečo je na svete zlo ?

2010-03-28T18:09:00.002+02:00

Dcéra evanjelizátora Billyho Grahama sa zúčastnila rozhovoru v programe "Early Show" a
moderátorka Jane Claysonová sa jej spýtala: "Ako mohol Boh niečo také dopustiť?"
Anna Grahamová jej dala veľmi hlbokú a múdru odpoveď.
Povedala: "Verím, že Boh je hlboko zarmútený tým, čo sa stalo, tak ako aj my, ale roky sme Bohu
hovorili, aby odišiel z našich škôl, z našej vlády a z nášho života. A keďže je gentleman, verím,
že sa potichu stiahol. Ako môžeme očakávať, že nás Boh požehná a ochráni, keď ho žiadame, aby
nás nechal na pokoji?"

Viem, že sa poslalo už veľa emailov ohľadom udalostí z 11. septembra 2001, ale tento jeden ťa
určite prinúti zamyslieť sa. Ak nemám čas prezrieť si ho pozorne celý, určite sa zamysli aspoň
nad posledným riadkom... vo svetle nedávnych udalostí, teroristických útokov, streľby v školách
atď. Pozrime sa teda na to.
Myslím si, že sa to začalo, keď sa Madeline Murrayová - O'Harová (bola zavraždená, jej telo sa
našlo nedávno) sťažovala, že nechce v školách žiadne modlitby a my sme povedali OK.
Potom niekto povedal, že by bolo lepšie, keby sa Biblia v školách nečítala... Biblia, ktorá
hovorí, nezabiješ, nepokradneš, a miluj svojho blížneho ako seba samého. A my sme povedali OK.
Potom Dr. Benjamin Spock začal tvrdiť, že by sme nemali svoje deti trestať, keď sa zle správajú,
lebo by sme tak mohli zraniť ich mladé osobnosti a narušiť ich sebaúctu (syn Dr. Spocka spáchal
samovraždu), a my sme súhlasili: "Odborník určite vie, čo hovorí." Tak sme znovu povedali OK.
Potom niekto povedal učiteľom a riaditeľom, aby nevychovávali naše deti, keď sa správajú zle.
A riaditelia povedali, aby žiadny člen učiteľského zboru netrestal študentov, keď sa neprístojne
správajú, lebo nechcú stratiť dobré meno a určite nechcú, aby ich zažalovali. (Medzi výchovou a
mlátením, fackaním, ponižovaním a kopaním je veľký rozdiel.) A my sme povedali OK.
Potom niekto povedal, dovoľme našim dcéram, aby šli na potrat, keď chcú, a nemusia o tom dokonca
povedať ani svojim rodičom. A my sme povedali OK.
Potom nejaký múdry člen školskej rady povedal, že chlapci zostanú chlapcami a aj tak budú robiť,
čo chcú, takže dajme našim synom toľko kondómov, koľko si len zažiadajú, aby si užili toľko
zábavy, koľko len chcú. Nemusíme pritom hovoriť ich rodičom, že ich dostali v škole. A my sme
povedali OK.
Potom niekto z vyšších úradníkov povedal, že nezáleží na tom, čo robíme v súkromí, ak poctivo
pracujeme. Zase sme súhlasili a povedali, že nám nezáleží na tom, čo človek robí v súkromí,
vrátane prezidenta, ak máme prácu a naša ekonomika je v poriadku.
Potom niekto povedal: "Vydávajme časopisy s obrázkami nahých žien a nazvime to dobrým,
realistickým ocenením krásy ženského tela." A my sme povedali OK.
Potom niekto posunul toto ocenenie ešte o krok ďalej a publikoval obrázky nahých detí. Ďalší krok
urobil, keď ich sprístupnil na internete. A my sme povedali OK, odvolali sa predsa na slobodu
prejavu.
Potom prišiel zábavný priemysel s tým, aby sme urobili televízne programy a natočili filmy,
ktoré propagujú rúhanie, násilie a nezákonný sex. Povedali: "Nahrávajme hudbu, ktorá povzbudzuje
ľudí k znásilňovaniu, drogám, vraždám, samovraždám a k preberaniu satanských vzorov." A my sme
povedali: "Veď je to len zábava, nemá to žiadne negatívne vplyvy, aj tak to nikto neberie vážne,
tak poďme na to."
Teraz sa pýtame sami seba, prečo naše deti nemajú svedomie, prečo nerozoznávajú dobré od zlého, a
prečo pre nich nie je problémom zabiť cudzincov, svojich spolužiakov a samých seba. Keby sme o
tom dlhšie popremýšľali a pozreli sa hlbšie, možno by sme našli odpoveď. Myslím, že to má veľa
dočinenia s tým, že "ČLOVEK ŽNE, ČO ZASADIL".
"Drahý Bože, prečo si nezachránil to malé dievčatko, ktoré zabili v triede?" S pozdravom,
znepokojený študent.
ODPOVEĎ: "Drahý, znepokojený študent, mám zakázané ísť do škôl." S pozdravom, Boh.
Je smiešne, ako ľahko ľudia zavrhnú Boha, a potom sa čudujú, prečo sa svet rúti do pekla.
Je smiešne, ako veríme všetkému, čo sa píše v novinách, a spochybňujeme všetko, čo hovorí Biblia.
Je smiešne, ako chce ísť každý do neba s tým, že nemusí veriť, myslieť si, hovoriť alebo robiť
to, čo prikazuje Biblia.
Je smiešne, že niekto povie "Verím v Boha," ale stále nasleduje Satana, ktorý, mimochodom, tiež
"verí" v Boha.
Je smiešne, ako rýchlo sme pripravení súdiť, ale sami nechceme byť súdení.
Je smiešne, ako môžeš poslať tisíce "vtipov" emailom, ktoré sa budú rozširovať rýchlo ako oheň,
keď však pošleš správy, ktoré hovoria o Bohu, ľudia si dvakrát premyslia, či ich pošlú ďalej.
Je smiešne, ako sa neslušné, nemravné, vulgárne a obscénne správy slobodne šíria Hyber-
priestorom, ale verejné diskusie o Bohu sú v školách a na pracoviskách potlačované.
Je smiešne, ako môže byť niekto v nedeľu zapálený pre Krista, ale ostatné dni v týždni je
neviditeľným kresťanom.
Smeješ sa?
Je smiešne, že keď budeš posielať túto správu ďalej, do okienka KOMU nezadáš veľa mien z tvojho
adresára, lebo si nie si istý, čomu vlastne tí ľudia veria, alebo čo si o tebe pomyslia, keď im
dôjde od teba takýto mail.
Je smiešne, ako sa viacej obávam toho, čo si o mne pomyslia ľudia, než toho, čo si o mne myslí
Boh.
Premýšľaš?
Pošli túto správu ďalej, ak si myslíš, že za to stojí. Ak nie, jednoducho ju vyhoď... nikto sa
nedozvie, že si to urobil. Ak však vyhodíš tento myšlienkový proces, potom sa ľahostajne neopri
o operadlo a nesťažuj sa, aký je tento svet zlý!

kto som ?

2010-03-05T11:36:00.001+01:00

myšlienka na dnes...

2010-02-28T17:50:00.002+01:00

list pre Teba...

2010-02-28T17:46:00.000+01:00

zamysli sa, skopíruj to a pošli ďalej

2010-02-23T20:21:00.000+01:00

Je smiešne, ako ľahko ľudia zavrhnú Boha, a potom sa čudujú, prečo sa svet rúti do pekla.

Je smiešne, ako veríme všetkému, čo sa píše v novinách, a spochybňujeme všetko, čo hovorí Biblia.

Je smiešne, ako chce ísť každý do neba s tým, že nemusí veriť, myslieť si, hovoriť alebo robiť to, čo prikazuje Biblia.
Je smiešne, že niekto povie „Verím v Boha,“ ale stále nasleduje Satana, ktorý, mimochodom, tiež „verí“ v Boha.
Je smiešne, ako rýchlo sme pripravení súdiť, ale sami nechceme byť súdení.
Je smiešne, ako môžeš poslať tisíce „vtipov“ emailom, ktoré sa budú rozširovať rýchlo ako oheň, keď však pošleš správy, ktoré hovoria o Bohu, ľudia si dvakrát premyslia, či ich pošlú ďalej.
Je smiešne, ako sa neslušné, nemravné, vulgárne a obscénne správy slobodne šíria kyber-priestorom, ale verejné diskusie o Bohu sú v školách a na pracoviskách potlačované.
Je smiešne, ako môže byť niekto v nedeľu zapálený pre Krista, ale ostatné dni v týždni je neviditeľným kresťanom. Smeješ sa?
Je smiešne, že keď budeš posielať túto správu ďalej, do okienka KOMU nezadáš veľa mien z tvojho adresára, lebo si nie si si istý, čomu vlastne tí ľudia veria alebo čo si o tebe pomyslia, keď im dôjde od teba takýto mail. Je smiešne, ako sa viacej obávam toho, čo si o mne pomyslia ľudia, než toho, čo si o mne pomyslí Boh.

Premýšľaš? Pošli tento text ďalej, ak si myslíš, že za to stojí. Ak nie, jednoducho ho vymaž... nikto sa nedozvie, že si to urobil. Ak však vymažeš tento myšlienkový proces, potom sa ľahostajne neopri o operadlo a nesťažuj sa, aký je tento svet zlý!

príručka na pôstne obdobie

2010-02-22T10:47:00.000+01:00

Pôst (krátka príručka na pôstne obdobie)

Pôst a nutnosť vyváženej kompenzácie, lebo nie je možné odopierať si a zároveň si nedopriať !

Posti sa od

- posudzovania iných
- vyzdvihovania a poukazovania na odlišnosti
- myšlienok na svoje choroby a trápenia
- slov ktoré očierňujú špinia a zraňujú
- hryzavej nespokojnosti
- hnevu
- pesimizmu
- prílišných a zbytočných starostí
- sťažovania si
- negativity
- byť pod ustavičným tlakom
- zatrpknutosti
- nepriateľstva
- zahľadenosti do seba
- osobných strachov
- zdeptanosti a beznádeje
- toho čo vedie k depresii -
- letargie a otupenosti
- neprajnosti a podozieravosti
- myšlienok, ktoré oslabujú
- zotrvávania v tieňoch bolesti
- planých ohovárok
- problémov v ktorých sa utápaš -

Dopraj si
- vidieť a tešiť sa z prítomnosti Krista v nich
- tešiť sa z jednoty života
- potešenia z liečivej sily plynúcej z Boha
- myšlienok a slov, ktoré očisťujú
- vďačnosti
- trpezlivosti
- optimizmu
- dôvery v Boha
- ocenenia
- súhlasu s Božou vôlou
- ustavičnej modlitby
- odpustenia
- nenásilia a nestavania sa na odpor
- súcitu a sútrpnosti s inými
- večnej Pravdy
- nádeje pravdy, ktorá povznáša
- nadšenia, entuziazmu
- pravdy, ktorá je prajná
- prisľúbení, ktoré inšpirujú
- svetla pokojnej útechy
- zmysluplného ticha modlitbu, ktorá oslobodzuje a povznáša

Doplň svojimi vlastnými predsavzatiami pre kvalitu pôstu tela, duše a pre rozvoj duchovných schopností, pre vyváženú harmonickú regeneráciu zdravého zmysluplného života.

ako nás Ježiš provokuje :-)

2010-02-22T10:42:00.002+01:00

...ten Ježiš ma provokuje!

Kontrasty medzi ľudským a Božím zmýšľaním.

Aké jasné a jednoduché!

Rozčúlim sa, a On mi vraví: Odpusti!

Mám strach, a On mi vraví: Naber odvahu!

Pochybujem, a On mi vraví: Dôveruj!

Bojazlivo si všeličo domýšľam, a On mi vraví: Zostaň pokojný!

Chcem ostať osamote, a On mi vraví: Poď a nasleduj ma!

Kujem si plány, a On mi vraví: Vzdaj sa ich!

Zadovážim si majetok, a On mi vraví: Nechaj to tak!

Chcem istotu, a On mi vraví: Ja ti ju nesľubujem!

Chcem žiť, a On mi vraví: Obetuj svoj život!

Myslím si, že som dosť dobrý, a On mi vraví: To nestačí!

Chcem hrať šéfa, a On mi vraví: Usiluj sa slúžiť!

Chcem rozkazovať, a On mi vraví: Poslúchaj!

Chcem všetkému rozumieť, a On mi vraví: Ver!

Chcem mať všetko jasné, a On sa mi prihovára v podobenstvách.

Túžim po poézii, a On ku mne hovorí veľmi konkrétne.

Chcem svoj pokoj, a On chce, aby som zotrval v neistote.

Chcem použiť násilie, a On ma vyzýva k zmierlivosti.

Siaham po meči, a On mi vraví: schovaj ho!

Dychtím po pomste, a On mi vraví: nastav aj druhé líce!

Hovorím o jednote, a On mi pripomína, že prišiel na tento svet priniesť rozdelenie.

Snažím sa veci uhladiť, a On mi vraví, že prišiel oheň vrhnúť na zem.

Chcem niečo znamenať, a On mi vraví: Buď ako dieťa!

Chcem sa ukryť, a On mi vraví: Nech tvoje svetlo svieti pred ľuďmi!

Túžim po prvom mieste, a On mi vraví: Buď sluhom všetkých!

Chcem, aby ma ľudia videli, a On mi vraví: Modli sa v skrytosti!

Nie! Jednoducho nerozumiem tomuto Ježišovi!

Provokuje ma.

Tak ako mnohí z jeho učeníkov, mal by som chuť nájsť si iného Majstra, takého, ktorý by so mnou hovoril zrozumiteľnejšie a menej by vyžadoval.

Ale napokon, vyznávam ako Peter: Pane, ku komu by som šiel, Ty máš Slová večného Života...

(P. Zeziuho, SCJ)

príbeh o pekle...

2010-02-22T10:38:00.000+01:00

Jedného dňa zahynul pri autonehode úspešný personalista.
Jeho duša vystúpila k Bráne Nebeskej, kde ju privítal svätý Peter:
"Ty, personalista, vitaj v Nebi, ale súčastne ti musím povedať, že
pre
nás predstavuješ istý problém. Ešte tu nemáme žiadnych
personalistov, a
tak poriadne nevieme, čo s tebou. A keď pri niekom nevieme, čo s ním,
máme také malé pravidlo: Na jeden deň ho pošleme do Pekla, na druhý
deň
ho máme u nás v Nebi a nakoniec si sám vyberie, kde chce zostať."
"No, ja by som snaď zostal rovno tu, načo toľko čakania..." navrhol
personalista. Ale svätý Peter zakrútil hlavou: "Pravidlá sú
pravidlá."
" Tak svätý Peter posadil personalistu do výťahu a poslal ho až
úplne
dole, do Pekla. Dvere výťahu sa otvoria a personalista vidí krásne
zelené
lúky, po
ktorých sa prechádzajú šťastní ľudia a veselo sa medzi sebou bavia.
Všetci sú dobre oblečení, spokojní a je medzi nimi plno jeho
priateľov, personalistov! Pribehnú k nemu, uvítajú sa, spomínajú na
staré časy. Potom ho zoznámia s Diablom, príjemným, vtipným pánom,
a ten ich všetkých pozve do miestnej reštaurácie na exotickú večeru, pri
ktorej popíjajú, porozprávajú sa a čas uletí, až je ráno, a
personalista
musí ísť do výťahu a do Neba. Nasledujúci deň strávi personalista
v Nebi.
Sedí si na obláčku,
príjemne si brnká na harfu, pospevuje si obľúbené pesničky.
A deň utečie, ani nevie ako. Príjde večer a svätý Peter si zavolá
personalistu:
"Tak, bol si v Pekle, bol si i v Nebi, kde by si rád zostal?"
"Vieš, svätý Peter, nebolo mi u vás zle. Ešte nikdy som nestrávil
také dva príjemné dni ako tieto posledné. Ale vieš, tam dole v Pekle
mám
priateľov a oni na mňa určite čakajú... Nehnevaj sa, radšej by som
zostal v
Pekle."
Svätý Peter prikývol a poslal personalistu výťahom späť do Pekla.
Dvere výťahu sa otvoria a personalista neverí vlastným očiam:
Namiesto zelených lúk rozoraná olejová zemina, odpadkov po kolená a
jeho
priatelia oblečení do handier a zúbožení na kosť tieto odpadky
zbierajú
a triedia. Ani sa naňho nepozrú, oči upierajú len na svoju smutnú a
zapáchajúcu
prácu. Zrazu k nemu pristúpi Diabol a vezme ho okolo ramien.
"Počúvaj, Diabol, ja to nechápem... Včera to tu bolo samá zeleň,
radosť,
spokojnosť a pohoda, a dnes je to jedno obrovské smetisko, kde nemá
nikdo na
nikoho ani čas,
ani náladu!" Diabol sa pousmeje: "To vieš, včera sme s tebou robili
personálny nábor.
Dnes už si súčasťou tímu..."

prečo nechodíme do kostola ?

2010-02-22T10:36:00.000+01:00

Dovidenia v nedeľu v kostole!

„Pôjdeme do domu Pánovho.“ (Ž 122, 1)

Prečo nechodíš do kostola? Skôr než odpovieš, prečítaj si desať dôvodov, prečo sa nikdy neumývam!

1) V detstve ma nútili umývať sa.

2) Ľudia, ktorí sa umývajú, sú pokrytci; myslia si, že sú čistejší než tí druhí.

3) Existuje toľko rôznych mydiel; neviem sa rozhodnúť, ktoré je pre mňa najlepšie. 4)Kedysi som sa umýval, ale nudilo ma to a prestal som s tým.

5) Umývam sa len pri osobitých príležitostiach, napríklad na Vianoce a Veľkú noc.

6) Nikto z mojich priateľov sa neumýva.

7) Začnem sa umývať, keď budem starší a špinavší.

8) Nemám čas umývať sa.

9) Kúpeľňa nikdy nie je v zime dostatočne vyhriata a v lete dostatočne studená.

10) Ľudia, ktorí vyrábajú mydlo, chcú len tvoje peniaze! Poznáš to?

Keď Pavol hovoril o Cirkvi, napísal: „... aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý... jednotlivo ste údy“ (1 Kor 12, 25-27). Si súčasťou Kristovho tela, Cirkvi, takže musíš tam byť! Watchman Nee hovorí: „Sám nemôžem účinne slúžiť Pánovi a on vynaloží všetko úsilie, aby ma to naučil. Ukončí niektoré veci, zatvorí dvere a potom si budem búchať hlavu o stenu, pokým si neuvedomím, že potrebujem pomoc tela, tak ako aj pomoc Pána:“ V Božom dome sa vyučujú pravdy, ktoré nebudeš počuť niekde inde. Nájdeš tam duchovnú rodinu, do ktorej máš patriť, nájdeš vieru, podľa ktorej máš žiť, a cieľ, na ktorý by sa mali upriamiť tvoje oči – na Krista! Takže dovidenia v nedeľu v kostole!

akú vieru mali vedci ?

2010-02-22T10:29:00.000+01:00

Ďakujem pani katechétke Borovičkovej za povolenie publikovať túto jej veľmi poučnú prezentáciu.

čo ti skutočne patrí ???

2010-02-22T10:17:00.000+01:00

svätec 21. storočia - aký by mal byť ?

2010-02-22T10:07:00.002+01:00

1. Je rozhodne človek sympatický, imponujúci. Koná svedomito a bez odkladu, s úsmevom, predovšetkým povinnosti svojho stavu. Je svedomitý aj vo veciach nepatrných. Svoj odbor sa snaží ovládať na 100%.
2. Neskrýva sa svojím presvedčením, ba naopak, je hrdý na to, že je katolík.
3. Vyznačuje sa hrdinstvom a vernosťou v malom, je však schopný akejkoľvek obety, ako straty majetku, zamestnania, ba aj straty života, ak ide o zásadnú vec svedomia.
4. Náboženské veci a povinnosti si koná celkom samozrejme, zo svojho vnútorného presvedčenia a nie zo zvyku
5. Nehovorí veľa o Bohu, tým viac s Bohom.
6. Celý deň prežíva v prítomnosti Božej. Nikdy nie je smutný, vie vždy zachovať rovnováhu, pretože len kresťanský život môže byť šťastný.
7. Vychováva sa postupne k tomu, že ak bolesť prijíma s úsmevom, že je to najlepší dôkaz lásky Božej k nám.
8. Snaží sa pozorovať sám seba. Uznáva svoje chyby a snaží sa ich naprávať.
9. Vie ovládať svoj zrak, chuť, fantáziu, túžbu po pohodlí, zvedavosť, hnev, nedočkavosť, citlivosť, mnohovravnosť, maškrtnosť.
10. Znesie akúkoľvek urážku, ba vie na ňu odpovedať s úsmevom.
11. Napomína druhých po dôkladnom uvážení. Nikdy nie pred druhými a v rozčúlenosti
12. Ak mu nevyčíta svedomie, nemá z ničoho strach, nebojí sa tmy, búrky, ani spovednice.
13. Snaží sa vyplniť rozumne želania ľudí. Snaží sa každému urobiť radosť.
14. Nikoho nenávidí, nikomu nezávidí, praje každému všetko dobré
15. Modlí sa, aj keď nemá k tomu chuti, vie, že je to záslužnejšia práca, ako keď pri tom cíti akúkoľvek radosť.
16. Nie je priemerný, ani polovičatý, ale celý. Veľká doba potrebuje veľkých ľudí, snaží sa vytvoriť nový typ človeka – svätca.

niekedy stačí len úsmev...

2010-02-22T10:06:00.000+01:00

Raz, keď som bol nováčikom na strednej škole, uvidel som chalana z
našej triedy, ktorý išiel zo školy. Volal sa Kyle. Vyzeralo to, že
nesie domov všetky svoje učebnice. Myslel som si: Kto by odnášal v
piatok všetky knižky? Musí to byť pekný somár!Ja som mal
naplánované cez víkend párty a futbalový zápas s priateľmi na
zajtrajšok poobede. Pokrčil som plecami a išiel som ďalej. Ako som
tak išiel, uvidel som bandu chalanov, čo utekali jeho smerom. Bežali
na neho. Vytrhli mu knižky z ruky, podrazili nohy tak, že pristal v
blate. Jeho okuliare odleteli a videl som ich dopadnúť do trávy
niekoľko metrov od neho. Pozrel sa na mňa a ja som uvidel ten
strašný smútok v jeho očiach. Trhalo mi to srdce. Pribehol som mu na
pomoc. Podal som mu okuliare a povedal som:
> Títo chalani sú hajzli, nevedia sa normálne správať.
> Pozrel sa na mňa a povedal:
> Díky!
> A na jeho tvári sa objavil úsmev. Bol to jeden z tých úsmevov, čo
prejavujú skutočnú vďačnosť. Pomohol som mu zobrať knižky a
opýtal sa, kde býva. Ukázalo sa, že neďaleko mna. Pýtal som sa,
prečo som ho nikdy predtým nestretol. Že vraj chodil na súkromnú
školu. Nikdy predtým by som sa nedal dokopy s chalanom zo súkromnej
školy. Niesol som mu pár knižiek a celou cestou sme sa rozprávali.
Ukázalo sa, že je to fajn chalan. Pýtal som sa, či si nechce zahrať
zajtra futbal. Povedal, že áno. Celý víkend sme boli spolu vonku a
ja som spoznal Kylea viac a obľúbil som si ho. Aj moji priatelia si ho
obľúbili. V pondelok ráno tu bol Kyle s kopou knižiek späť.
Zastavil som ho a smiechom povedal, že bude mať dobré svaly z tých
kníh. Len sa usmial a polovicu knižiek mi naložil. Behom 4 rokov sme
sa stali najlepšími priatelmi.
> Posledný rok sme rozmýšľali o nejakej strednej škole. Kyle sa
rozhodol pre Georgetown a ja pôjdem na Duke. Vedel som, že navždy
budeme priatelia a tie míle nebudú žiadnym problémom. On chcel byť
lekárom a ja som chcel využiť štipendium na prácu okolo futbalu.
> Kyle bol premiantom triedy, takže si musel pripraviť preslov na
záverečnú slávnosť školy. Naťahoval som ho, že si zamachruje,
ale bol som rád, že to nemusím byť ja - tam hore a rozprávať.
Záverečný deň prišiel. Videl som Kylea, vyzeral perfektne! Bol
jeden z tých chalanov, ktorý dospel a našiel sa behom rokov na High
School. Zosilnel a veľmi mu svedčali okuliare. Mal viac dievčat než
ja, všetky ho milovali, až som niekedy žiarlil. Dnes bol ten den "D".
Videl som, aký je nervózny z preslovu, tak som išiel za ním,
potľapkal ho po pleci a povedal:
> Hej, chlape, budeš dobrý!
> Pozrel sa na mna tým vďačným pohľadom, usmial sa a povedal:
> Díky!
> Začiatok preslovu mal za sebou, odkašlal si a pokračoval:
> Je záver školy a čas, aby sme podakovali všetkým, čo nám
pomohli počas týchto ťažkých rokov. Rodičom, učiteľom,
súrodencom, možno trénerovi, ale hlavne priateľom. Som tu, aby som
vám všetkým, ktorí ste niekoho priatelia, povedal, že byť niekomu
priateľom, to je ten najväčší dar, ktorý môžete niekomu dať.
Poviem vám príbeh...
> Pozrel som sa neveriaco na svojho priateľa, ked začal rozprávať o
dni, keď sme sa prvýkrát stretli. Plánoval, že cez víkend spácha
samovraždu. Hovoril o tom, ako si pobral všetky učebnice, aby jeho
mama s tým nemala neskôr starosti a niesol si veci domov.
> S vážnosťou sa pozrel na mňa a usmial sa:
> Ďakujem Bohu, stretol som priateľa. Ten ma zachránil od môjho
nevysloveného rozhodnutia.
> Počul som to zdesenie v dave, keď ten príjemný a populárny chalan
nám povedal všetko o svojom najslabšom životnom okamihu. Videl som
jeho mamu, otca, ako sa na mňa pozerajú vďačnosťou v očiach.
> Dnes si uvedomujem hĺbku svojho činu. Nikdy nepodceňujte silu
okamihu. Jedným jediným gestom môžete zmeniť život človeka.
Niekedy k lepšiemu a niekedy aj k horšiemu. Boh nás vložil do
života toho druhého, aby sme niekedy zasiahli. Hľadajte Boha v
priateľoch! Teraz máš na výber!

sviatosť manželstva

2010-02-22T09:58:00.002+01:00

sviatosť kňazstva

2010-02-22T09:57:00.003+01:00

sviatosť pomazania chorých

2010-02-22T09:56:00.001+01:00

sviatosť birmovania

2010-02-22T09:55:00.001+01:00

sviatosť oltárna

2010-02-22T09:54:00.002+01:00

sviatosť zmierenia

2010-02-22T09:53:00.001+01:00

sviatosť krstu

2010-02-22T09:50:00.002+01:00

zopár slov o sviatostiach

2010-02-22T09:48:00.002+01:00

Boh mladosti a radosti

2010-01-31T18:57:00.002+01:00

Boh mladosti a radosti

Hlavné podvody, ktorými diabol zvykne odvracať mládež od čností, sú dva.
Prvým je nahovoriť im, že slúžiť Pánovi spočíva v melancholickom živote, ktorý má ďaleko od každej zábavy a potešenia. Drahá mládež, nie je to tak. Chcem vás naučiť kresťanský spôsob života, ktorý bude zároveň veselý i spokojný. Ukážem vám, aká je pravá zábava a pravé potešenie, aby ste tak aj vy mohli povedať so svätým prorokom Dávidom: slúžme Pánovi vo svätej radosti, servite Domino in laetitia. (...)
Ďalší podvod je nádej na dlhý život s pohodlnou možnosťou obrátiť sa v starobe alebo tesne pred smrťou. (...) Kto nám zaistí, že sa dožijeme staroby? Bolo by potrebné dojednať so smrťou, aby na nás počkala až do toho času, ale život a smrť sú v rukách Pána. Preto, ak vám dobrý Boh daruje dlhý život, počúvajte, čo vám hovorí: cestou, ktorou sa dieťa uberá v mladosti, bude pokračovať v starobe až po smrť. (...) Ak začneme dobrý život teraz, keď sme mladí, budeme dobrí aj v pokročilom veku, dobrá bude naša smrť a začiatok večného šťastia.

Svätý Ján Bosco

dar BÁZNE BOŽEJ

2010-01-06T17:04:00.002+01:00

Bázeň Pánova alebo ináč povedané bá-zeň Božia je základným biblickým pojmom, zvlášť v Starom zákone. Tam je definíciou a synonymom zbožnosti. K označeniu zbožnosti aj náboženstva nepoznala hebrejčina iné slovo. Bázeň Božia v biblickom zmysle nie je strach pred nevyspytateľným božstvom (mysté-rium tremendum) alebo únik podobný Adamovmu, keď sa skryl pred Bohom (Gn 3), ale práve naopak dôverným , ale úctivým pohliadnutím slabého a porušeného stvorenia k moci, veleb-nosti a svätosti svojho Stvoriteľa. Vedomie priepastného rozdielu a predsa úzkej závislosti medzi človekom a Bohom patrí k podstate biblickej bázne (Dt 6,2; Prís 1,7; 10,27; 1 Jn 4,18). V srdciach nie je vzbudzovaná Božou prísnosťou (Dt 10,12.17.21), ale predovšetkým jeho dob-rodením (Ž 67,8; 130,4). Bázeň je spasiteľný Boží čin a prejavuje sa posluš-nosťou (Kaz 12,13; Dt 28,58). Božia bázeň je dreňou zbožnosti a mravnosti a teda aj počiatok múdrosti (Prís 8,13; 16,6). K bázni Boh viaže svoje najkrajšie sľuby, šťastie (Kaz 8,12), zdravie (Prís 3,7n), dlhý život (Dt 6,2), požehnanie potomstvom (Jer 32,39), priateľstvo, dobro i ochranu Pánovu (Ž 25,14; 31,20; 33,18; 34,8; 103,11); a iné. Cieľom Záko-na je vzbudzovať bázeň Božiu, t.j. zbožnosť (Dt 4,10).
V Novom zákone je Božia bázeň studňou zbožnosti, lepšie povedané viery v Boha (Lk 18,4; 23,40; Sk 9,31; 10,35; Ef 5,21; Kol 3,22; 1 Pt 2,17; Zjv 14,7; 15,4). „Bojáci sa Boha boli všetci proselyti“, ktorí prešli od pohanstva k židovstvu. Aj v Novom zákone zostáva Boh Bohom svätým a neprístupným tomu, kto odmieta ho milovať (Mt 10,28; 18,34; Hebr 4,1; 10,31; 1 Tim 5,20; Jk 2,19). Kresťansky chápaná bázeň Božia je prevyšovaná lás-kou ktorou sa Boh k nám v Ježišovi Kristovi priblížil a skrze ktorého sa mô-žeme cítiť synmi Boha a strach právom vyplýva z hriešneho vedomia. Aj v tomto prípade Boh je prvý a človek druhý, to znamená, že človek dostáva od Boha dar, ktorý je v poradí už siedmy.
Teda siedmym darom Ducha Svätého je bázeň Božia. Čo je bázeň Božia? Z toho čo sme uviedli by nám to malo byť dosť jasné, ale aby sme neboli na pochybách dodajme, že k náboženskému aktu, pri ktorom sa človek, ako tvor klania Bohu, patrí aj svätá bázeň pred absolútnym, nepochopiteľným a svätým Bohom. Člo-vek pociťuje, že je na Bohu bez zbytku závislý a že je hriešnikom. Bázeň nepred-stavuje žiadny protiklad voči dôverujúcej láske, ale je len dielčím hľadiskom tejto lásky, ktorá ju charakterizuje práve ako lásku k Bohu: Boha uznávame a milujeme práve preto, že uznávame a milujeme absolútny rozdiel medzi ním a nami. Nakoľko sa tu jedná o jedinečný vzťah, nie je vhodné objasňovať bázeň Božiu na základe skúsenosti ľudského strachu, hrôz a podobne.
Nakoľko pri tomto uznaní vlastnej stvo-renosti sa uznáva tiež vlastná potreba spásy, nie je potrebné sa báť o vlastnú spásu, ani vtedy keď táto obava nevyplý-va z lásky k Bohu. Postoj absolútnej ľahostajnosti zabúdajúci na seba, bez obáv o vlastnú spásu, by nakoniec bolo dokonca trúfalosťou vyrovnať sa Bohu, ktorý sám sebe postačuje a nie je ohroz-ený. Obava o vlastnú spásu (Mt 5,29; 10,28; Ján 5,14; Flp 2,12; Rim 11,20) atď. S ohľadom na nevyspytateľnú spravodli-vosť Boha tak patrí, ako ďalšie hľadisko k úplnému pojmu bázne Božej. V Starom zákone výraz bázeň Božia znamenal sy-nonymum zbožnosti. Hebrejčina nepoznala iné slovo pre označenie ná-božnosti a či zbožnosti. Lenže bázeň Božia v biblickom zmysle nie je strach pred nevyspytateľným Božstvom alebo únik podobný Adamovmu skrývaniu sa pred Pánom Bohom (Gn 3), ale práve naopak dôverným, ale úctivým pozera-ním slabého a porušeného stvorenia k moci, velebnosti a svätosti svojho Stvo-riteľa. Vedomie priepastného rozdielu a predsa úzka závislosť medzi človekom a Bohom patrí k podstate biblickej bázne (Dt 6,2; Prís 1,7; 2,5; 10,27; 1 Ján 4,18). Pravá bázeň je ovocím Božieho odpuste-nia a milosti. Boh odpúšťa človekovi, aby sa bál Boha a zachovával voči nemu úcti-vosť. Bázeň je spasiteľný Boží čin a prejavuje sa poslušnosťou (Kaz 12,13; Dt 28,58). Bázeň Božia je držanie sa v zbožnosti a mravnosti a to je aj počia-tok múdrosti (Prís 8,13; 16,6). K bázni viaže Boh svoje najkrajšie sľuby: šťastie (Kaz 6,2), požehnanie potomstva (Jer 32,39), zdravie (Prís 3,7), dlhý život (Dt 6,2), priateľstvo, dobrotu a Božiu ochra-nu (Ž 25,14; 31,20; 33,18; 34,8; 103,1 a iné). Účelom Zákona je budiť túto bá-zeň, t.j. zbožnosť (Dt 4,10).
V Novom zákone Božia bázeň je studňou zbožnosti alebo lepšie povedané viery v Boha (Lk 18,4; 23,40; Sk 9,31; 10,35; Ef 5,21; Kol 3,22; 1 Pt 2,17;Zjv 14,7; 15,4). V Novom zákone Boh zostáva Bohom svätým a neprístupným tomu, kto od-mieta jeho milosť.
Bázeň Božia môže byť mravne oprávne-ným motívom (ako obava služobníka) pre akt ľúbosti. Teda v takomto prípade prirodzene neexistuje žiadny mravný skutok tam, kde strach z Božieho trestu je len strachom z fyzického trestu pre človeka, kde chýba vedomie mravného nedostatku viny ako odporu voči Bohu, a kde sa teda zotrváva vo vine ako takej (otrocký strach). Aj mravne oprávnená ľútosť zo strachu ako prípravná etapa procesu ospravedlnenia dôjde svojho cie-ľa až vtedy, keď sa premení v osobný akt, lebo sviatosť, sa integruje do lásky k Bohu, ktorou Boh je milovaný s ohľadom seba samého. Tak sa bázeň Božia stane milujúcou úctou – timor filialis, takže sa Boha obávame z lásky a milujeme ho zo strachu (sv. František Saleský).

autor P.Slezák

dar ZBOŽNOSTI

2010-01-06T17:03:00.000+01:00

Kedykoľvek sa hovorí o zbožnosti a či nábožnosti, ide o vonkajší prejav , formu uctievania božstva, myslia sa tým skôr vonkajšie náboženské prejavy, formy uc-tievania božstva, než na úmyselný a vedomý pomer človeka k Bohu. V našom prípade ide práve o uvedomelý pomer k Bohu Stvoriteľovi a zvrchovanému Pánovi na náš citový, ináč povedané srdečný vzťah.
Srdečnú dôveru v Boha. V Starom záko-ne sa stretávame so slovom nábožnosť len v knihe Jób (4,6). V hebrejskom texte čítame však miesto tohto slova „strach a bázeň“ rozumie sa pred Bohom. To isté slovo, v knihe Jób nachádzame vo výz-name bázeň v hlave 15,4, ďalej v Žalme 5. verši 8., potom v hlave 19. a verši 10. Rovnako ho nachádzame v knihe Prísloví (2,5) a u Izaiáša (28,13). Teda niečo, čo sa veľmi blíži nášmu chápaniu nábož-nosť. V Novom zákone sú slovom nábožnosť prekladané dve rôzne grécke slová „deisidaimonia“ v Skutkoch apoš-tolov (25,19), čo môže znamenať bázeň pred démonmi, božstvami, teda zbož-nosť, alebo náboženské zvyky. Slovo „thréskeia“ v Skutkoch apoštolov (26,5), v liste Kolosanom (2,18) a v liste apoštola Jakuba (1,26.27) znamená bohoslužobné uctievanie Boha, teda kult. V liste apoš-tola Jakuba ide o uctievanie anjelov, ktorí majú sprostredkovať styk s neprístupným Bohom. Zriedkavosť vý-skytu slova nábožnosť v Novom zákone ukazuje, že v popredí stojí nie kult, ale viera. Židia pod pojmom nábožnosť ro-zumeli predovšetkým svedomité až úzkostlivé plnenie Zákona. Mnohí pre-kladatelia rozumejú pod slovom zbožnosť prejav človeka, ktorý sa dáva v celom svojom jednaní viesť Božou bázňou teda to, čo v Starom zákone znamená „spra-vodlivý“(Prís 12,12; Iz 24,16; 26,7) „úprimný“(Mich 7,2), „šlachetný“ (Iz 32,8). Pre vysvetlenie bázne Božej: Atén-čania, aby neurazili žiadneho boha, postavili oltár neznámemu bohu. Na zá-klade toho grécke slovo „thréskos“ sa prekladá v zmysle bohoslužobná zbož-nosť (Jk 1,26).
So slovom zbožnosť v Novom zákone sa stretávame u Matúša (6,1-8): „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo ne-budete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Keď teda dávaš almuž-nu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo vidí aj v skrytosti. Ale keď sa ty ideš modliť , vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dve-re a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení...“. Po-dobne v 1. Liste Timotejovi (4,7n): „Cvič sa v nábožnosti“! V druhom liste Timo-tejovi (3,12): „Veď všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi Ježišovi, budú prena-sledovaní“, alebo v liste Títovi (2,12) apoštol Pavol píše : „...a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne“. Apoštol Peter vo svojom druhom liste (1, 6) píše: „...k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť“. V (3,11.12): ...„A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate tú-žobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia“!
Vidíme, že nábožnosť a či zbožnosť nie je nič iné, než dať sa celý k službe Bo-hu a to, že Boh hocikoho neberie , je otázkou, ako sa človek vie v styku s Bohom zbaviť svojho ja a v pokore pri-jať vôľu Boha a v tomto stave vedieť ho počúvať a k nemu v modlitbe hovoriť. A toto nie je jednoduchá záležitosť, to je potrebné si zaslúžiť svojim životom. Jed-noducho povedané je to dar od Boha.
Teda ďalší, šiesty dar Ducha Svätého je dar zbožnosti. Čo je zbožnosť, alebo ná-božnosť? Už sme si zväčša povedali ale nezaškodí dodať, že nábožnosť je zasvä-tenie sa Pánovi čistým srdcom a obetovať mu na oltári vlastné srdce. Formy zbož-nosti sú: almužna, modlitba a pôst. Taktiež zvyk obracať sa k Bohu a k blížnemu. Účasť laikov na Kristovom kňazskom úrade, čo vyplýva z prijatia sviatosti krstu – všeobecné kňazstvo. Denná modlitba Cirkvi tvorí akési predĺ-ženie slávenia eucharistie, nevylučuje, ale vyžaduje ako doplnenie rôznej pobož-nosti Božieho ľudu, ako je adorácia a uctievanie Sviatosti oltárnej a účasť na nedeľnej svätej omši. Kresťanská zbož-nosť zasväcuje nedele dobrými skutkami a pokornými službami, ktoré potrebujú chorí, zoslabnutí a starí. Kresťania majú svätiť nedeľu tým, že venujú čas a pozornosť svojej rodine a príbuzným, čo nemôžu robiť natoľko v pracovných dňoch. Nedeľa je vhodná doba pre za-myslenie, mlčanie, štúdium a rozjímanie, ktoré prispieva k rastu vnútorného kres-ťanského života.
Dar zbožnosti nás disponuje k tomu, aby sme dávali Bohu to, čo mu v celej spra-vodlivosti sme dlžní ako jeho stvorenia. Kresťan môže z osobnej zbožnosti pri-sľúbiť Bohu nejaký skutok, modlitbu, almužnu, púť, atď.
Čo odporuje zbožnosti? Všetky praktiky mágie a čarodejníctva, ateizmus, ktorý je hriechom proti zbožnosti, pretože od mieta existenciu Boha.

autor P.Slezák

dar POZNANIA

2010-01-06T17:01:00.000+01:00

Poznanie, k jeho nadobudnutiu je pot-rebná zvláštna metóda a dôkladné skúmanie, ktoré sa líši od jednoduchých schopností nazývame umením. Teda vý-raz umenie znamená vedenie, poznanie toho, čo sa vie, znalosť, učenosť, maj-strovstvo v niečom, rozum. Boh je dokonalý v umeniach, t.j. Boh je vševe-dúci, je všemohúci, všetko vie, je dokonalý rozum. Kniha Prísloví hovorí o Múdrosti, ktorá je výrazom Božieho dokonalého vedenia. Túto svoju doko-nalú múdrosť nemá Boh od nikoho (Job 21,22; Iz 40,14), ale riadi ňou všetko (Prís 3,20). Pre človeka je ovšem nevy-spytateľná, príliš vysoká, nestačí na ňu (Job 38, a 39; Ž 139,6), ale Boh môže niečo zo svojej vedomosti t.j. znalosti a schopnosti dať ľuďom (Ex 31, 3nn; Iz 28,24nn). Väčšinou sa umením myslí to, čo zbožňujeme do nekonečna a stáva sa nám akýmsi božstvom, a tento prejav dôvery, ináč povedané viery, nazývame náboženstvom, t.j. poznanie a poslušné uznanie Boha ako Pána. Aj toto umenie dáva ho len tým, ktorí sa ho boja (Ž 25,14), ktorí sú striezliví (Iz 28,9), ro-zumní (Prís 14,18), t.j. ktorí sa ním chcú nechať viesť a podrobiť sa jeho vôli. O aké poznanie tu ide, je zrejmé z mnohých miest Starého zákona. Je to poznanie a poslušné uznanie Božej vôle (Ž 119,66; Oz 4,6; Mal 2.7; Oz 6,6), jeho všemohúc-nosti (Ž 19,3), praktická nábožensko-mravná múdrosť (Prís 1,4; 5,2; 11,9; 12,1; 22,20; Kaz 1,16; 7,12; 12,9), ktorej zákla-dom je bázeň Božia (Prís 1,7.22.29; Iz 33,6). Na prisľúbenom Mesiášovi spoči-nie trvale Duch poznania (Iz 11,2) a bázeň Pánova, t.j. oboznámenie sa so skutočnou Božou vôľou, spojenou s jej rozhodným plnením. Izaiáš hovorí, že pod mesiášskou vládou aj srdce bláznov nadobudne umenie (múdrosti) (Iz 32,4). Teda piatym darom Ducha Svätého je dar umenia. Čo sa tu rozumie pod slovom umenie sme si už ilustrovali zo Starého zákona.
V biblickom ponímaní slovo umenie ne-označuje umeleckú činnosť, ako to poznáme my z nášho praktického života, t.j. umelecké obrazy, rezby, sochy, romá-ny, hudobné diela a podobne,ale ide o poznanie, či vedenie, teda o vedomosť a to, čo sa vie: vedomosť, učenosť, rozum. Ide vlastne o poznanie, pochopenie, vní-manie, učenie, schopnosť naučiť sa. Podľa knihy Jób /37, 15/ je Boh dokonalý v umeniach, t.j. Boh je vševedúci, doko-nalý rozumom, je všemohúci, všetko vie.
Pre človeka je to príliš vysoko a nedo-siahnuteľné, človek nestačí na veľkosť Božieho umenia, ale Boh môže dať niečo zo svojej znalosti a schopnosti ľuďom. Šalamún sa modlí za také znalosti, ktoré by ho naučili spravodlivo spravovať ľud a krajinu: „...Daj teda sluhovi srdce po-zorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým, veď ktože by vlá-dal spravovať tento tvoj početný ľud?“ (1 Kr 3,9). Boh mu odpovedal: „Pretože si si žiadal túto vec....dám ti srdce múdre a chápavé...“ (1 Kr 3,12).
Väčšinou pod výrazom umenie sa myslí to, čo nazývame náboženstvom, t.j. poznanie a poslušné uznanie Boha ako Pána. Aj toto „umenie“ pochádza od Bo-ha (Ž 94,10; Prís 2,6.26), lenže dáva ho len tým, ktorí sa ho boja (Ž 25,14), ktorí sú striezliví (Iz 28,9), rozumní (Prís 14,6; 18,15), opatrní (Prís 14,18), t.j. ktorí sa ním chcú dať viesť a podvoliť sa jeho vôli. Ide o poznanie a poslušné uznanie Božej vôle (Ž 19,3), praktická a mravná múd-rosť, ktorej základom je Božia bázeň.
Múdry je vyzývaný, aby odišiel od muža bláznivého, keď pozná, že nieto u neho niečo, čomu by sa mohol priučiť. Umenie je vedieť dávať dobrú radu. V knihe Ka-zateľ nachádzame význam umenia v zmysle – kto rozmnožuje umenie, roz-množuje bolesť, t.j. čím viac človek vie o sebe a o blížnych tým viac sa trápi (Kaz 1,17).
V Novom zákone ide prevažne o preklad gréckych slov gnósis = pozna-nie, vedomosť a epignósis = dôkladná, plná znalosť.
V zásade ide o poznanie spasiteľnej Božej vôle.

autor P.Slezák

dar SILY

2010-01-06T16:58:00.002+01:00

Celá Biblia hovorí a sníva o sile, no pri-tom súčasne zvestuje definitívny pád násilníkov a povýšenie maličkých. Tento paradox sa rozvíja až do ohlasovania krí-ža, kde zdanlivá „Božia slabosť“ sa vyhlasuje za silnejšiu ako ľudia (1 Kor 1.25). Svätý Pavol apoštol charakterizuje Božiu metódu slovami „čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných“ (1 Kor 1,27). Týmito slovami Pavol nechce , ako neskoršie islam, vyvýšiť nejakú Božiu moc ponad ničotu smrteľníkov; on stavia silu, ktorú človek nachádza v Bohu, oproti bezmocnosti, v ktorej človek zos-táva bez Boha; s Bohom bude jeden človek víťazne bojovať proti tisícom (Joz 23,10; Lv 26,8); bez Boha ľudia budú u-tekať pred šuchotom suchého lístia (Lv 26,36). S Bohom vykonáme hrdinské či-ny, ospevuje žalmista (Ž 60,14). Všetko môžem v Tom, ktorý ma posilňuje, volá Pavol (Flp 4,13). Pre vstup do Božieho Kráľovstva je takisto potrebná sila, ba i násilie (Lk 16,16). „Oduševnení mocnou energiou skrze silu jeho slávy získate do-konalú stálosť a vytrvalosť“ (Kol 1,11). Aj sila potrebná kresťanovi sa ukazuje ako životný potenciál a ako víťazný zápas. Táto sila je účasťou na sile samého vzkrieseného Krista, ktorý sedí po pravici Otca (Ef 1,19n), a robí z kresťana víťaza nad svetom (1 Jn 5,5), dáva mu prevahu nad všetkou mocou zla (Mk 16,17n), naj-prv v sebe samom (1 Jn 2,14; 5,18; na čo Starý zákon vôbec neupozornil) a potom okolo seba. Duch Pánov je aj pre nás moc vzkriesenia (Flp 3,10n), posilňuje v nás vnútorného človeka (Ef 3,16) a umožňuje nám, aby sme cez našu plnosť vstúpili do samej plnosti Boha.
Človek sám nevlastní v sebe silu, ktorá by mu mohla dať spásu: „Kráľ sa neza-chráni veľkou silou...“ (Ž 33,16n). Toto priznanie bezmocnosti je určite spoloč-nou črtou každej modlitby. Či ide o silu alebo iné dary Jahveho, Izrael dospel k tomu, že zabudol na ich pôvod, celkom si ich privlastnil a robí sa nezávislým od Toho, od ktorého všetko prijal: „Chráň sa povedať: moja sila a moc môjho ramena mi získali túto vládu“ (Dt 8,17). Jahve aby dal jasne na vedomie, že len v ňom a skrze neho možno byť silným, volí si ľudí skromného zovňajšku, ale ktorí majú spoľahlivé srdce (1 Sam 16,7) a dáva im prednosť pred ľuďmi, ktorí ako Šaul o hlavu prevyšujú všetkých ostat-ných (1Sam 10,23). Chce konať so stále skromnejšími ľudskými prostredníkmi. Pavlovi zjavuje, že mu stačí Pánova mi-losť, lebo jeho sila sa rozvíja v slabosti (2 Kor 12,9). Boh svoju slávu nachádza v povýšení svojho služobníka, ktorý od-mietnutý spoločnosťou, nechce sa brániť svojimi vlastnými silami a očakáva spásu iba od Boha. Boh zjavuje svoju slávu v plnosti v zmŕtvychvstaní ukrižovaného Ježiša. Kresťanská poníženosť neobme-dzuje sa na pocit slabosti tvora alebo hriešnika, ale súčasne si uvedomuje silu, ktorá celkom pochádza z Boha. „Tento poklad nosíme v hlinených nádobách, aby bolo zjavné, že táto nesmierna moc patrí Bohu a nepochádza z nás“ (2 Kor 4,7). Z uvedeného vyplýva, že sila je da-rom Boha, teda darom Ducha Svätého. Čo rozumieme pod týmto slovom? V Starom zákone pod týmto pojmom sa rozumela udatnosť, úsilie, ktoré zahrňuje celú schopnosť človeka. Ďalej týmto slo-vom sa označuje moc, nadvláda. Rovnako sa týmto slovom rozumie zdat-nosť človeka, rovnako Božia pomoc. V Starom zákone sa stretávame s takým výrokom ako, že Boh svojou silou vyvie-dol Izraela z Egypta (Ex 13,3; 15,6; 32,11; atď.). Boh svojou silou udržuje svet, svojou silou ho stvoril, nikto nie je tak silný ako Boh. Archa je symbolom Božej sily.
Pán Boh sa ustavične oblieka v silu, opasuje sa silou a láme silu tých, ktorí sa vychvaľujú svojou vlastnou silou (Jer 49,35; atď.). Ináč vo filozofii sa po-jmom sila zaoberal už Aristoteles, ktorý konštatoval, že všetky zmeny musia mať nejakú príčinu a túto príčinu stotožnil so silou. Pohyb, ktorý sa prejavuje v zmene, je proporcionálny množstvu sily, ktorou bol vyvolaný.
Výraz „hájil“ v Starom zákone obvykle zahrňuje morálnu hodnotu ako to vidíme v Knihe Rút: „A teraz dcéra moja, maj odvahu! Čo si len vyslovíš, chcem ti uro-biť. Všetok ľud môjho mesta pozná ťa ako čnostnú ženu“ (Rút 3,11). V zmysle uži-točnosti je tento dar prezentovaný v knihe Prísloví „Spôsobná manželka je vencom svojho manžela, nehanebnica je však ako hniloba, čo sa mu vŕta do kostí“ (Prís 12,4). Alebo, „Ach, ktože nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly“ (Prís 41,10).
V Novom zákone grécke slovo „areté“ znamená výtečnosť osoby alebo veci. Homér užíva slová menovite v charakterizovaní ľudských vzťahov, najmä pokiaľ ide o ich kvality. Rovnako ekvivalent „hodnôt“ v zmysle velebnosť, česť, chválihodnosť, ako to môžeme čítať v Izaiášovi: „Nech vzdávajú česť Pánovi a slávu jeho nech hlásia ostrovom!“ (Iz 42,12). Alebo, „Ľud, ktorý som si utvoril, nech rozhlasuje chválu moju“ (Iz 43,21). Alebo ako píše svätý Peter vo svojom pr-vom liste v hlave 2. a verši 9.: „...vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“.
V zmysle slova „dynamis“ – sila , moc sa stretneme v Novom zákone u Marka (5,30): „Ježiš hneď poznal, že z neho vy-šla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ Alebo u Lukáša (6,19) čítame: „A každý zo zá-stupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.“ Výraz sila objavuje sa v súvislosti s uzdravujúcou mocou nášho Pána. Výraz je obvykle prekladaný ako „sila“ ako napríklad v /2 Kor 12,9/; alebo /Hebr 11,11/: „...ale on mi povedal: Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale pre-javuje v slabosti. A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila“ (2 Kor 12,9). A-lebo, „... vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať po-tomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie“ (Hebr 11,11).
Kant rozlišuje medzi hybnou silou (me-chanickou) a tvorivou silou. Túto tvorivú silu stotožňuje s organickou silou, ktorej prislúcha schopnosť produkcie a reprodukcie. Podľa Nietzscheho je sila ako vôľa k moci základným princípom živého. Má tým na mysli ustavične ne-gujúci vzťah, t.j. prekonávanie jednej sily druhou. Toto úsilie chápe ako výraz vôle zmocniť sa niečoho, prekonať niečo, teda dostať sa vôlou k moci.
Z uvedeného vidíme a zároveň vieme o akú silu máme prosiť Ducha Svätého, t.j. dostať sa silou vôle k moci nad sebou, nad svojimi vášňami a charakterovými nedostatkami, aby sme mohli ich odstrá-niť a spojiť sa so sviatostným Kristom.

autor P.Slezák

dar RADY

2010-01-06T16:56:00.000+01:00

V knihe Prísloví v 24. kapitole vo verši 6b čítame, že úspech je tam, kde je veľa poradcov. Kto je poradca? Hebrejské slo-vo „jô es“ predstavuje toho, kto poskytuje radu. V Izaiášovi 9,5 toto slovo označuje Mesiáša, ktorý vďaka tomu, že dáva rady, je hodnotený ako zázračný radca. V prvom liste svätého Jána apoštola a evanjelistu v druhej hlave, v prvom ver-ši sa radca–parakletos prekladá ako prímluvník, ten ktorý sa prihovára za niekoho alebo niečo.
Parakletos je odvodené zo slovesa pa-rakleo čo znamená volať a v aktívnom preklade má význam širšie opísaný, ako ten, ktorý stojí blízko a napomína aj po-vzbudzuje, preto sa prekladá aj ako „utešiteľ“. V Evanjeliu svätého Jána:/ 14,16.26; 15,26; 16,7/ toto slovo vyznieva ako príhovorca. V pasívnej forme prekla-du vo význame ako ten, ktorý pri niekom stojí, zvlášť pri súde, nie ako priateľ ob-žalovaného ale ako obhajca, teda ako príhovorca. Niektoré preklady jednodu-cho používajú grécky termín „Parakletos“ aj pre Ducha Svätého.
Prorok Daniel v čase, kedy ho babylon-ský kráľ požiadal o vysvetlenie zvláštneho sna vzýval Boha: „Teba, Bože otcov mojich, chválim a oslavujem, pre-tože si mi dal múdrosť a silu a teraz si mi dal vedieť, o čo sme ťa prosili, lebo si nám oznámil kráľovu vec“. Inými slova-mi Daniel ďakuje Bohu, že mu poradil čo má povedať kráľovi, ako mu vysvetliť je-ho záhadný sen. Teda po obdržaní múdrosti a sily prichádza od Boha nový dar, dar rady.
Teda tretím darom Ducha Svätého je dar rady. Čo znamená rada? V Starom záko-ne sa tým myslel priateľský, dôverný podnet, návod, napomenutie, rozhodnu-tie, predsavzatie, zámer, plán, prezieravosť a múdrosť, ale taktiež úklad, zlý úmysel. Slovo rada môže znamenať aj praktické životné zásady.
Pre Izraela rada znamenala viac než pre nás. Rada bola vyjadrovaná slovami a slová neboli chápané ako obyčajný do-rozumievací prostriedok. V každom slove bolo čosi objektívneho. Toto slovo ne-mohlo zostať visieť len tak vo vzduchu ale malo skrytú energiu, ktorá viedla k realizácii akcie.
Tam, kde sa v Starom zákone hovorí o Božej rade, musíme mať na pamäti, že v podstate ide o jeho vládu, rozhodnutie, ktoré vždy smeruje k uskutočneniu, pre-tože trvá veky (Ž 33,11; Iz 44,26).
Podľa Izaiáša 11,2-3 mesiášsky vládca bude naplnený „Duchom rady a sily“, t.j. praktickej zdatnosti; Duchom poznania a bohabojnosti a naplní ho bázeň Páno-va, teda bude vedieť účinne a múdro poradiť – Zázračný Radca, Boh mocný, Otec večný, Knieža pokoja (Iz 9,6), jeho múdrosť sa prejaví v starostlivosti o ľudí. Rovnako dobrotivý Boh radí Jakubovi : „Počúvaj na mňa, Jakub a Izrael, môj po-zvaný, ja som to, ja prvý a ja aj posledný (Iz 48, 12)....Ja, ja som hovoril a povolal ho, priviedol som ho a cesta sa mu zdarí (Iz 48 , 15). Pán radí služobníkovi ako má oslobodiť jeho ľud: „Počúvajte na mňa, ostrovy, a pozorujte národy ďaleké: Pán od lona ma povolal,... „primálo je, keď služobníkom si mi, aby si zbudoval kme-ne Jakubove a späť priviedol kmene Jakubove a... , lež ustanovím ťa za Svetlo pohanom, nechže si spásou mojou až do končín zeme!“ Rovnako je významná ra-da Pánova v otázkach všeobecnej spásy, keď hovorí ústami proroka Izaiáša v 56, 1 : „Zachovajte právo, konajte spravodlivo, bo blízko je spása moja, už príde, a spravodlivosť moja už sa zjaví.... Cu-dzinec, čo lipne k Pánovi, nech nevraví: „Veru, vylúči ma Pán z ľudu svojho“... „... tým dám v dome svojom, medzi múrmi svojimi pomník a meno lepšie, než sú synovia a dcéry.“ V otázke zmilovania sa Všemohúceho Boha prorokuje Izaiáš slo-vá rady: „Chystajte, chystajte, pripravujte prekážky z chodníka ľudu môjho!... Lebo pravotiť sa večne nebudem a nebudem sa hnevať ustavične,... cesty jeho som videl, uzdravím ho, budem ho viesť a dám mu útechu...“
V Starom zákone sa hovorí, že skutočný prorok stojí „v rade Hospodina“, t.j. v poradnej sieni, kde sú vynášané Božie rozhodnutia. Rada, to sú aj dôverné roz-hodnutia a tajomstvá. Taktiež aj v Novom zákone pokiaľ ide o grécky vý-raz búlé, ide o rozvažovanie, rozvahu, rozhodnutie, úmyseľ, vôľu a rozhodnutie.
V Novom zákone sa slovo parakleo často objavuje vo význame „napomínať“ alebo „povzbudzovať“. V Skutkoch apoštol-ských 9,31 sa hovorí výslovne v zmysle posilňovania Duchom i keď to môže znamenať prosbu o pomoc Ducha Sväté-ho. Pomoc Ducha Svätého ako prisľúbenia nájdeme u Matúša 10,19 : „Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať“. U Marka 13,11: „Až vás povedú, aby vás vydali, ne-starajte sa dopredu, čo budete hovoriť, ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodi-nu. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch Svätý“. U Lukáša /12,11-12/: “Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hvoriť“. Teda ide presne o funkciu obhajcu pred židovskými ale aj pred svetskými súdmi. Taktiež u Jána / 16,8-11/ zaznieva podobný tón, ktorý je viac-menej obžalobou než obhajobou: „A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené.“
Rozdielne a predsa súbežné úrady odrá-žajú sa rovnako v liste Rimanom /8, 26.33-34/: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevýslo-viteľnými vzdychmi (verš 26). Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac- ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? (verše 33 a 34).
Z uvedeného vyplýva, dar rady, to je to-tálna dôvera = viera, že Boh mi pomôže v kritickej situácii, pokiaľ sa to neprieči Božej vôli. Boh poradí ako sa máme roz-hodnúť a čo máme robiť.

autor P.Slezák

dar ROZUMU

2010-01-06T16:54:00.001+01:00

Filozofický pojem rozumu sa zrodil u Sokrata. O jeho múdrosti vieme len nepriamo, predovšetkým prostredníc-tvom Platónových dialógov, sa odvrátil od príbehov mýtu, ktoré sa mu zdali prázdne a nezmyselné, ak neposkytujú to najdôležitešie, t.j. naplnenie výroku del-fskej veštiarne „poznaj sám seba“.
Nič sa nesmie len tak jednoducho tvrdiť, nič sa nesmie vyhýbať požiadavke zdô-vodnenia. Sokrates je prvý, kto zastáva princíp rozumovej argumentácie.
Rozum je vedomosť o tom, čo hovoríme. Lenže v tomto formálnom určení sa za-búda na jeho cieľ a účel, totiž na to, že má viesť k poznaniu pravdy. Iba Božský rozum je totožný s pravdou. Len v ňom je to, čo myslí, totožné s tým, čím je on sám. Aristoteles preto nazval tento Bož-ský rozum „myslenie o myslení“. Náš rozum je však myslenie o niečom, čo my sami nie sme. Náš rozum je konečný ro-zum.
V spore o pojem rozumu nemôže ísť o to, aby sme vystupovali v mene údajnej pravdy. „Rozumový postoj“ neobsahuje nijaké princípy, ktoré by sa dali defini-tívne a s „konečnou platnosťou zdôvodniť“. Je to skôr príhovor za to, aby sme neuznávali takú platnosť niečoho, ktorá nevyplýva z „beznátlakovej komu-nikácie“ o tom, čo má platiť.
Rozum je druhým darom Ducha Sväté-ho. Čo je rozum? Rozum vyjadruje schopnosť duchovného poznania človeka charakterizovaného transcendentál-nosťou a tak svojou nevyhnutnou odkázanosťou na Boha (ktorý tu môže byť aj keď sa popiera). Táto schopnosť aktualizuje seba aj svoju transcendenciu nevyhnutnú vždy v zameraní na svet, na to, čo je zmyslove názorné, a tak na pred-stavu, obraz, na konkrétnosť ľudskej skúsenosti a poznania, ako sú dané v spoločnosti v jej mravoch a zvyklostiach.
Základná realizácia rozumu je tiež pod-statne vztiahnutá na realizáciu vôle, s ktorou spoločne vytvára sebarealizáciu ducha. V Starom zákone rozum, rozum-nosť, znamenal predovšetkým praktickú schopnosť jednať správne, účelne a úspešne. Rozum, rozumnosť sú úzko späté s charakterom človeka a jeho po-merom k Bohu. Ak je charakter človeka zvrátený, potom je zvrátený a zatemnený aj rozum. Je príznačné pre Starý zákon, že spája rozum so srdcom. Nadobudnúť rozum, znamená v hebrejčine získať srd-ce. Starý zákon pokladá rozum, rozumnosť za zvláštny Boží dar. Dobrý rozum dáva milosť a pripravuje k prijatiu umenia (právnych vedomostí). Preto je rozumnosť prameňom života a nadobudnutia rozumnosti za každú ce-nu jeho zmyslom. Boh sám je zvrchovaná rozumnosť (Ž 147,5; Prís 8,14) a teda zdroj všetkého rozumu. Z jeho prikázaní je možné nadobudnúť rozumnosť. Bázeň pred ním je začiatkom múdrosti a rozumu. Je to dych Všemohúceho, kto-rý robí ľudí rozumnými. Rozumný človek si váži Boží zákon a učí sa jeho prikáza-nia, prijíma dohovárania, zdržuje sa hnevu a zlého. Dobrý rozum dáva milosť (Prís 13,15) a pripravuje na prijatie ume-nia, t.j. pravých vedomostí.
Pojem rozum a rozumnosť v Novom zákone je potrebné chápať na pozadí chápania v Starom zákone, teda viac menej zhodne, vyplýva to zo zmyslu gréckych slov synesis a logikos.
Podľa svätého Františka Saleského e-xistujú štyri stupne rozumu, svoje delenie odvodil od Šalamúnovho chrá-mu, ktorý mal tri nádvoria a veľsvätyňu. Náš rozum, či lepšie povedané naša duša, pokiaľ je obdarená rozumom, je pravým chrámom Najvyššieho Boha, ktorý v nej celkom zvláštnym spôsobom prebýva. „Hľadal som ťa mimo seba“, hovorí svätý Augustín vo svojich Vyznaniach (10,27). „ Nenašiel som ťa, pretože si bol vo mne“. V tomto mystickom chráme sú taktiež tri nádvoria, totiž tri stupne rozumu. Na pr-vom mieste uvažujeme a usudzujeme podľa zmyslových skúseností, na druhom podľa zásad poznania a na treťom podľa viery. Okrem toho nad týmito tromi stupňami stojí a vysoko nad nimi vyniká najvyšší vrchol samého rozumu a duchovného chápania, ktoré nie je ve-dené prírodzeným svetlom rozumu samotného, ale nadprirodzeným svetlom viery pomocou jednoduchého uvažovania rozumu a jednoduchého cítenia vôle, čím sa náš duch oddáva a podrobuje pravde a Božej vôli.
Táto vznešená výšina, toto vyni-kajúce horné miesto, tento najvyšší vrchol našej duše je vhodne znázornený veľsvätyňou v chráme a to z nasledujúcich dôvodov: 1) Svetlo, ktoré osvecovalo veľsvätyňu, neprenikalo do-vnútra oknami. Práve tak ani vrchol duše neprijíma svoje svetlo nejakým úsudko-vým uvažovaním. 2) Svetlo do veľsvätyne preniklo skôr bránou. Práve tak prijíma vrchol duše svoje svetlo z viery, v jej lú-čoch sa vníma a pociťuje krása a dobrota Božieho zaľúbenia. 3) Nikto okrem veľ-kňaza nevstupoval do veľsvätyne. Práve tak nemá k vrcholu duše prístup nič iné-ho, než ono veľké, vznešené a všetkoobsahujúce uvažovanie a cítenie duše, aby Božia vôľa bola nad všetko milovaná, prijímaná a konaná, a to nie-len v tom či onom prípade, ale bez výnimky vo všetkých prípadoch, vždy a všade, všeobecne vo všetkých veciach a zároveň v každej veci zvlášť. 4) Veľkňaz pri svojom vstupe do veľsvätyne zatienil aj to svetlo, ktoré prenikalo dovnútra bránou. Vhodil do kadidelnice toľko ka-didla, že hustý dym zabránil svetlu, aby sa dostalo dovnútra otvorenou bránou. Práve tak je na vrchole duše v istom zmysle „zatienený“ aj duchovný pohľad odriekaním a sebazapieraním našej duše. Veď ona už toľko myslí na to, aby krásu pravdy a pravdu krásy, ktoré sa jej uka-zujú uvidela, ako skôr myslením na to, aby ju objala a uctila. Akonáhle sa jej od-halí prevznešená dôstojnosť Božej vôle, chcela by takmer zavrieť oči, aby ju tak, bez toho aby sa viacej zaoberala jej pre-hliadaním, vrúcnejšie a dokonalejšie objala a aby sa jej naveky neobmedzenou láskou podrobila a s ňou sa naveky v neobmezedzenej láske spojila. 5) Vo veľsvätyni sa nachádzala schránka zmlu-vy s doskami Božieho zákona, mannou v zlatej nádobe a Áronovou palicou, ktorá sa jednej noci zazeleňala, rozkvitla a vydala plody (Hebr 9,4). Práve tak sa nachádzajú na vrchole duše: po prvé, jasná viera, podobná manne skrytej v zlatej nádobe, a táto viera považuje za pravdivé tie tajomstvá, ktoré nie sme schopní vidieť iným spôsobom; po druhé, vzácna nádej, podobná Áronovej kvitnú-cej a plody prinášajúcej palici, a táto nádej očakáva splnenie tých prisľúbení dobra, ktoré nie sme schopní vidieť iným spôsobom; konečne po tretie, svätá láska, podobná dvom doskám s Božími priká-zaniami a touto láskou zjednocujeme svojho ducha s Božím Duchom i keď spô-sobom sotva nejako vnímateľným.
Podľa svätého Františka Saleského v najvyššom vrchle našej duše sú dva stupne. Na prvom stupni človek sa oddá-va myšlienkam, ktoré sú závislé na viere a nadprirodzenom svetle viery. Na dru-hom však sa jednoducho oddáva viere, nádeji a láske.
Vlastné premýšľanie a zvlášť Božia mi-losť viedli vrchol duše k rozhodnutiu, aby sa oddala nejakej úlohe viery, tu rozum neprestane ani potom stále znovu uvažo-vať a usudzovať, keď rozoberá príčiny a dôvody už prijatej viery. A taktiež dis-kusia teológov prebieha v prízemí a pred závorou vyššieho podlažia duše; odda-nosť však sedí na sudcovskom stolci najvyššieho vrcholu duše. Znalosť týchto štyroch stupňov rozumu je potrebná pre pochopenie duchovného života.

autor P.Slezák

dar MÚDROSTI

2010-01-06T16:52:00.000+01:00

Dar múdrosti uspôsobuje praktický rozum k tomu, aby za všetkých okolností rozoznával naše pravé dobro a volil pri-merané prostriedky k jeho konaniu.
Kresťanská múdrosť nemá nič spoločné-ho so svetskou rafinovanosťou, ktorá chce využiť slabosti druhých ľudí alebo okamžitej situácie pre svoj prospech. Byť múdry v zmysle evanjelia znamená za-merať vedome a vytrvale celý život na Boha. Táto príprava na večnosť však nielen, že nevylučuje, ale naopak vyža-duje vrcholné snaženie sa človeka k zodpovednosti za svetskú úlohu, lenže jedine podľa kresťanského svedomia.
Už Starý zákon múdrosťou rozumel pre-dovšetkým schopnosť správneho úsudku v rozhodujúcej chvíli, prezieravosť a niekedy taktiež aj technickú zručnosť (Ex 31,3; 35,30; Iz 10,13; Ez 27,8). Izrae-liti spájali múdrosť obyčajne so srdcom (Ex 35,35; 36,2). Jób chcejúc sa ukázať priateľom, odpovedal, že aj on má múd-rosť, hovorí, že má srdce (Jób 12,2). V knihe Exodus 28,2 je múdrosť spájaná s duchom. V knihe Deuteronómium 4,6 múdrosťou sa rozumie plniť Božie usta-novenia, báť sa Boha je počiatok múdrosti (Jób 28,28; Ž 111,10; Prísl 9,10;15,33). Na inom mieste Starý zákon pokladá múdrosť za Boží dar (1 Kr 3,9.11nn; Kaz 2,26; Iz 11,2; Dn 1,19; Sk 7,10; Ef 1,17; Jk 1,5; 3,17). Bláznovstvo je opakom múdrosti. Múdrosť je prírodzene predovšetkým Božia vlastnosť, na ktorej dáva čiastočne Boh podiel človekovi. Ale vo svojej plnosti je táto Božia múdrosť nedosiahnuteľná ľuďom (Jób 28), tým menej ostatným tvorom.
Božia múdrosť znamená súčasne silu, radu a rozumnosť, keď vykonávajú to, čo Boh vo svojej múdrosti ustanovil (Jób 12,12-25). V dobe, keď z úcty k menu Bo-ha sa hľadali spôsoby, ako ho opísať, aby nemuselo byť vyslovené, užíval sa pojem múdrosť k označeniu Boha. Takto bola múdrosť nakoniec personifikovaná (Prís 8,22-31) a neskoršie pod vplyvom gréckej filozofie v rabínskej literatúre bola zby-tostňovaná ako prostredník medzi nepriblížiteľným Bohom a spravodlivými. Na tieto názory naviazal svätý Pavol, keď chcel vystihnúť význam Krista ako vtelenie Božej múdrosti (1 Kor 1,24.30;Kol 1,15-18;2,3; Mk 6,2 a 1 Jn 1,1-18), kde múdrosť je nahradená SLOVOM.
Podľa Knihy Múdrosti, múdrosť je ľud-ská čnosť, ktorá vedie človeka k bohabojnému a nábožnému životu. Ďalej autor tejto Knihy hovorí, že múd-rosť sa rovná Božej podstate. Je Bohu vnútorná a predsa z neho vychádza. To-uto náukou sa pripravuje novozákonné zjavenie tajomstva Najsvätejšej Trojice. V hlave 7 a vo veršoch 25-30 hovorí: „Múdrosť je výdych moci Božej a je čistý výron slávy Všemohúceho. Preto nemôže nič nečistého nikdy sa jej dotknúť. Veď je odblesk svetla večného, zrkadlo bez po-škvrny účinnosti Božej a je obraz láskavosti jeho. Hoci je len jedna, predsa vládze všetko, obnovuje všetko, hoci sa-ma v sebe ostáva tá istá, v každom pokolení prenáša sa v duše svätých a z nich robí priateľov Božích a prorokov. Veď Boh miluje len toho, kto dôverný styk s múdrosťou má. Nádhernejšia je než slnko, prevyšuje celý hviezdny svet. Prirovnanej k svetlu, prislúcha jej pred-nosť, lebo za ním nasleduje noc, lenže zloba proti múdrosti nič nezmôže. Siaha mocne od jedného konca k druhému, a všetko riadi najlepšie.“ Múdrosť nezne-sie hriech. Múdrosť je prameňom šťastia. Každý, ktorý túži po šťastí môže múdrosť ľahko získať: „...ľahko uzrú ju tí, čo ju milujú, nájdu ju tí, čo ju hľadajú. Pred-bieha a dáva sa poznať tým, čo po nej dychtia. Tomu, kto zrána ju hľadá, ne-treba sa namáhať, bo nájde ju sedieť u svojich dvier....kto však pre ňu bdie, je skoro bez starosti. Len ona sama obchá-dza a hľadá tých, čo sú jej hodní, blahosklonne v ústrety im kráča na ces-tách, pri myšlienke každej s nimi sa stretáva....Snaha o poučenie je zase láska k nej, láska k nej značí však zachovanie jej zákonov, zachovanie jej zákonov je potom zaistenie nesmrteľnosti, nesmr-teľnosť zase vedie do blízkosti Boha. Takto teda túžba po múdrosti vedie na-hor,...preto ctite múdrosť, by ste panovali naveky“(Mud 6, 12-21

autor P. Slezák

dary Ducha Svätého

2010-01-06T16:50:00.000+01:00

Čo rozumieme pod pojmom dary Ducha Svätého?
Turíce – Pentekostes majú svoj pôvod v židovskom národe. V knihe Levitikus 23,15-21, sa uvádza tento deň ako sláv-nosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa za-čínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po na-šom dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obe-tovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ (Nm 28,26). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchov-nú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Pri tejto jedno-dennej slávnosti bola predčítaná kniha Rút.
Kresťanská cirkev pretvorila tento deň na slávnosť „založenia cirkvi“, pretože v tento deň, teda na prvé kresťanské Tu-ríce, na 50. deň po kresťanskej Veľkej noci bol zoslaný Duch Svätý.
Kresťanské Turíce – Teofánia – Darova-nie Ducha so sprievodnými znakmi: vetrom a ohňom sa situuje do predĺženej línie starozákonných teofánii. Je tu dvoj-násobný zázrak: apoštoli zvelebujú Boha rôznymi jazykmi, čo znamená všeobecné povolanie do Cirkvi, lebo títo poslucháči pochádzajú z najrozličnejších krajín (Sk 2,5-11). Ďalej je to eschatologické vyliatie Ducha, napĺňa sa proroctvo: V posledných časoch bude Duch daný všetkým (Joel 3,1-5; Ez 36,27). Pred-chodca ohlási prítomnosť toho čo má krstiť Duchom Svätým (Mk 1,8). Ježiš týmto potvrdil predpovede prorokov: „Vy budete pokrstení Duchom Svätým o niekoľko dní“ (Sk 1,5). Turíce sú pl-nosťou Paschy. Rozdelenie, ktoré sa stalo v Babeli (Gn 11,1-9), nachádza tu svoju antitézu a svoj koniec. Apoštoli poukazo-vali na Turíce pohanov ako darovanie Nového zákona Cirkvi a ako nové stvore-nie (Jer 31,33; Ez 36,27; Gn 1,2).
Kým vonkajší aspekt teofánie bol prechodný ale dar, ktorý dostala Cirkev, je definitívny, Turíce zahajujú éru Cirkvi, ktorá na svojej púti v ústrety Pánovi stále prijíma od neho Ducha, ktorý ju zhro-mažďuje vo viere a láske, posväcuje ju a poveruje poslaním. Darovanie Ducha označuje „posledné časy“, obdobie, ktoré sa začína vystúpením do neba a dosiahne svoje zavŕšenie v posledný deň, kedy sa Pán vráti. Tento čas by mal človekovi slúžiť na jeho duchovný rozvoj v čom ho Boh neustále podporuje a poskytuje mu svojimi cestami rady a pomoci. Tento záujem Boha o duchovný rozvoj človeka, Boh oznamuje človekovi svojimi vnuk-nutiami. Vnuknutie je nebeský lúč, ktorý svieti do srdca človeka teplým svetlom, pomocou ktorého vidíme dobro a sme povzbudzovaní k horlivej túžbe po ňom. Bez Božieho vnuknutia by sa naša duša stala zotrvačnou, vlažnou a neužitočne by živorila. Keď ju zasiahne Božský lúč vnuknutia, potom pocíti svetlo spojené so životodarným teplom, ktoré osvecuje náš rozum a prebúdza k životu našu vô-ľu. Tým sa našej vôle dostáva sila chcieť a konať dobro, ktoré je nevyhnutné pre dosiahnutie večnej spásy. Boží Duch nás potom nielen povzbudzuje, ale aj doko-nalým spôsobom osvecuje, lebo Boh je nekonečným Svetlom. Jeho životodarný dych sa nazýva inšpirácia, to znamená vdýchnutie a vnuknutie, lebo ním nám najvyššie Dobro vdychuje a ponúka svoje priania a úmysly.
Sú vnuknutia, ktoré smerujú len k mimoriadnej dokonalosti obvyklých cvičení kresťanského života. Niekedy sa stane, že upustíme od niečoho dobrého, aby sme hľadali niečo lepšie; potom jed-no zanecháme bez toho, aby sme druhé našli. Tu platí, že lepšie je mať malý po-klad už nájdený, než túžiť po veľkom poklade, ktorý iba musíme hľadať. Vnuknutie je podozrivé, ak nás vedie k tomu, aby sme opustili súčasné menšie dobro len preto, že budeme hľadať budú-ce väčšie dobro. Najlepšie a najistejšie známky pravého vnuknutia sú vytrvalosť ako protiklad nestálosti a ľahkomyseľnosti; pokoj srdca ako protiklad nepokoja a nenávisti; pokorná poslušnosť ako protiklad tvrdošijnosti a náladovosti.
Vnuknutie je prvým avízom Božej lásky k nám, je to oznam, že Boh nám chce niečo zveriť, alebo nás niečím poveriť. Vnuknutie je milosť, ktorá nás pripravuje na prijatie určitého daru potrebného pre splnenie úlohy, ktorú nám Boh chce zve-riť. Názorne to môžeme sledovať u svätých. Všetci sa niečím dôležitým pre nás vyznačovali vo svojom pozemskom živote. Boh nám touto cestou dáva na vedomie, že nás potrebuje a že chce niečo dôležité skrze nás vykonať pre svoje stvo-renia. Vnuknutia sú dary od Boha, ktorými sa On účastní na spoločnom diele, sú to milosti, ktoré pozdvihujú a podporujú prostredníctvom vliatych čností, ktoré dovršujú, prípadne rekvali-fikujú stabilizovaný mravný život a Dary Ducha Svätého zvyšujú vnímavosť Božej výzvy voči mravnému životu. Ľudským podielom je mravné úsilie, pri ktorom sa však človek dôsledne chápe ako omilos-tený. V mravnom živote sa milosť uplatňuje dvojakým spôsobom: 1. Zvon-ku, má morálny vplyv na človeka, t.j. ovplyvňuje jeho dobrú vôľu zvonku. Ta-kouto milosťou je vplyv Svätého písma, príklad Kristov, svätých, kázne duchov-nej obnovy, liturgia a podobne. Niečo úplne iného je 2.vnútorná milosť, ktorá má ontický vplyv na človeka, t.j. pôsobí bezprostredne tým, že posilňuje mravné úsilie človeka, disponuje hriešnika k ospravedlneniu, t.j. ku sviatosti zmie-renia, disponuje ospravedlneného k dobrému jednaniu a k zotrvaniu v dobrom až do konca. Podľa sv. Tomáša Akvinského dary Ducha Svätého odstra-ňujú z cesty nedokonalosti. Dary Ducha Svätého menia nežiadúcu situáciu tým, že kedykoľvek jednáme, chceme jednať aby sme jednali tak, ako jednať máme a naša sloboda sa v hlbokej radosti pod-riaďuje pravde nášho bytia, ktorú chráni Boží zákon. Týmto darom Ducha je láska. Ináč povedané darom Svätého Ducha Svätého sme uvádzaní do stavu slobody, v ktorom robíme čo chceme, tým, že ro-bíme čo robiť musíme.
Dary Ducha Svätého sú oporou mravné-ho života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého. Mravný život človeka je podporovaný darmi Ducha Svätého, ktoré je možné chápať ako tr-valé vlohy - schopnosti, ktoré disponujú človeka k tomu, aby rešpektoval Božie podnety ku konaniu.
Počet siedmych darov Ducha Svätého je z obdobia 70 rokov a tradície. Podľa heb-rejskej Biblie je šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2): poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila. V liste Gal 5,22n sa uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, trpezlivoť, prívetivosť, dobrota, vernosť, tichosť a sebaovládanie. Cirkev jasne formulovala sedem darov Ducha Svätého: dar múdrosti, dar rozumu, dar sily, dar ume-nia, dar zbožnosti a dar Božej bázne V plnosti tieto dary prislúchajú Kristovi. Dary Ducha Svätého dopĺňajú a vedú k dokonalosti čností tých, ktorí ich prijímajú. Robia veriacich ochotnými pohotovo poslúchať Božské vnuknutia. Plody Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý vytvára ako prvotiny večnej slávy.

autor P. Slezák

zopár slov o sviatosti birmovania

2010-01-06T16:46:00.000+01:00

SVIATOSŤ BIRMOVANIA

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí, kto-ré uvádzajú človeka do kresťanského života.
(KKC 1285)

Pokrstení v tejto sviatosti prijímajú Du-cha Svätého, ktorého na Turíce zoslal Pán Ježiš na apoštolov.
Týmto darom Ducha Svätého sa veriaci plnšie pripodobňujú Ježišovi Kristovi a dostávajú silu, aby vo viere a láske vy-dávali svedectvo o Kristovi na budovanie jeho tela – Cirkvi. (RP OB 1-2)

Pokrstených táto sviatosť naozaj doko-nalejšie spája s Cirkvou a bohato im dáva osobitnú silu Ducha Svätého.
Stávajú sa z nich praví Kristovi svedko-via, ktorí sú povinní slovom a skutkom o Ňom svedčiť, a tiež šíriť a brániť vieru.
(KKC 1285; CIC 879)

Znaky birmovania

Pomazanie
Sviatosť birmovania sa udeľuje mazaním krizmou na čele birmovanca, a to sa deje vkladaním ruky a slovami: „Prijmi znak Daru Ducha Svätého.“ (RP OB 9)
Na toto pomazanie sa používa krizma – vzácny voňavý olej, ktorý posvätil biskup.

Olej je znakom hojnosti a radosti, olej očisťuje (pri kúpeli), robí pružným (na-tieranie atlétov a zápasníkov), je znakom uzdravenia, lebo hojí pomliaždeniny a rany, spôsobuje, že človek vyžaruje krá-su, zdravie a silu. (KKC 1293)

Pomazanie po krste, pri birmovaní a pri vysviacke je znakom posvätenia.
(KKC 1294)

Kresťan sa pomazaním plne pripodo-bňuje Ježišovi Kristovi, a stáva sa „druhým Kristom“ (alter Christus). A má byť po celý život naplnený Duchom Svä-tým tak ako Ježiš.
Kristus znamená po slovensky „pomaza-ný“.

Pečať Ducha Svätého
Pomazaním dostáva birmovanec „znak“, pečať Ducha Svätého.
Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority jej autority.
Táto pečať znamená, že kresťan úplne patrí Kristovi, že je navždy v jeho službe, ale aj to, že má prisľúbenie Božej ochra-ny.
(KKC 1295-1296)

Kto môže sviatosť prijať?
Každý pokrstený, ktorý ju ešte neprijal.
Táto sviatosť sa môže prijať len raz.
(CIC 889)

Vysluhovateľ
Vysluhovateľom je biskup, alebo kňaz s biskupovým povolením.
Sviatosť birmovania sa vysluhuje v omši.

autor : P. Slezák

svätá omša

2010-01-06T16:35:00.000+01:00

aký bol v skutočnosti Ježiš ?

2010-01-06T16:08:00.000+01:00

Ďakujem Ti Pane

2010-01-06T13:04:00.003+01:00

umiestnenie v skupinách

2010-01-03T19:47:00.002+01:00

základná znalosť kresťana

2010-01-03T19:01:00.005+01:00

Modlitba Pána:
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen.

Anjelské pozdravenie:
Zdravas, Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.
*********

Chváloslovie:
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen.
*********

Vyznanie viery:
Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný, zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.
*********

Desatoro Božích prikázaní:
1. Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal.

2. Nevezmeš Božie meno nadarmo.

3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.

4. Cti svojho otca a svoju matku.

5. Nezabiješ.

6. Nezosmilníš.

7. Nepokradneš.

8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.

9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.

10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.
*********

Pätoro cirkevných prikázaní:
1. V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na svätej omši.

2. Zachovávať prikázané dni pokánia.

3. Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť.

4. Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi.

5. Podporovať cirkevné ustanovizne.
*********

Sedem darov Ducha Svätého: (MURO-RASI-PONABA)

Dar:
1. múdrosti,

2. rozumu,

3. rady,

4. sily,

5. poznania,

6. nábožnosti,

7. bázne Božej.
*********

Sedem sviatosti:
1. Krst,

2. birmovanie,

3. Eucharistia (sväté prijímanie, sviatosť Oltárna),

4. pokánie (sviatosť zmierenia, sv. spoveď ),

5. pomazanie chorých,

6. posvätná vysviacka (diakonát, kňazstvo a biskupské svätenie),

7. manželstvo.
*********

Sedem hlavných hriechov:
1. Pýcha.

2. Lakomstvo.

3. Smilstvo.

4. Závisť.

5. Obžerstvo.

6. Hnev.

7. Lenivosť.
*********

Skutky telesného milosrdenstva:
1. Dávať jesť hladným.

2. Dávať piť smädným.

3. Prichýliť pocestných.

4. Odievať nahých.

5. Navštevovať chorých.

6. Poskytovať pomoc väzňom.

7. Pochovávať mŕtvych.
*********

Skutky duchovného milosrdenstva:
1. Napomínať hriešnikov.

2. Poúčať nevedomých.

3. Dobre radiť pochybujúcim.

4. Tešiť zarmútených.

5. Trpezlivo znášať krivdu.

6. Odpúšťať ubližujúcim.

7. Modliť sa za živých a mŕtvych.
*********

Do neba volajúce hriechy:
1. úmyselná vražda,

2. sužovanie chudobných, vdov a sirôt,

3. zadržiavanie alebo skracovanie zaslúženej mzdy.
*********

Šesť hriechov proti Duchu Svätému:
1. Opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo.

2. Zúfať napriek Božiemu milosrdenstvu.

3. Odporovať poznanej kresťanskej pravde.

4. Závidieť blížnemu Božiu milosť.

5. Zatvrdzovať si srdce proti spasiteľnému napomenutiu.

6. Tvrdošijne zotrvávať v nekajúcnosti
*********

Deväť „cudzích“ hriechov:
1. Dávať iným radu na hriech.

2. Povzbudzovať iných na hriech.

3. Iným kázať hrešiť.

4. Súhlasiť s hriechom iných.

5. Pomáhať pri hriechu iných.

6. Mlčať pri hriechu iných.

7. Zastávať hriechy iných.

8. Netrestať hriechy iných.

9. Chváliť hriechy iných.